Call of Duty:World at War + Videjko Gameplay
Pridal eVro dňa March 16 2009 14:52:25
Milujem akčné hry, hry plné frenetickej streľby, okázalých výbuchov a lacného taktizovania. Nepotrebujem hlboký príbeh, ani sofistikovaný systém ovládania, stačia mi jednoduché veci, tu je zbraň, tam cieľ a tamto zásoba čiernych vriec na telá, respektíve čosi, čo ešte má cenu nabrať na lopatku, nasypať do nich a poslať trúchliacim pozostalým. Na druhej strane, nevadia mi náročné hry, náročné akýmkoľvek spôsobom, okrem skúšania toho, čo všetko som ochotný vývojárom prepáčiť.
Podrobné novinky
Aby bolo jasno, netrpím prehnanými nárokmi, len očakávam, že keď už sa hrám, tak ono hranie samotné bude plniť svoj účel, pobaví ma a vtiahne do seba natoľko, že aspoň na chvíľu prestanem sledovať čas. Call Of Duty: World At War je smutným príkladom toho, ako hra môže zlyhať aj v tom prípade, že od nej vlastne nikto nič neočakáva, ani to príjemné prekvapenie nie.

Zabudnime teraz, že CoD: WaW je aktuálnym dielom série, ktorú môžeme pokladať za čosi ako sviatosť – za sériu hier, z ktorých jednu či dve môžeme pokladať za inštitúcie definujúc na úrovni mainstreamu nové štandardy, ako v rámci FPS, tak v rámci mutiplayeru, a pozrime sa na ňu len ako na obyčajnú hru, uchádzajúcu sa o hráčsku priazeň. Čo ponúka?

Vojnu, druhú svetovú vojnu tak, ako sa nikdy neodohrala, vojnu ako akčnú zábavu, ktorú netreba morálne riešiť. Výborne, ak by to zostalo takto. Žiaľ, ľudia, ktorí vyvíjajú hry odohrávajúce sa počas druhej svetovej vojny, a vlastne nielen oni, neduh, o ktorom vravím sa týka širšieho spektra vývojárov, majú pocit, že obyčajná zábava nestačí, že ju treba ospravedlniť čímsi ako posolstvom, myšlienkou, presahom, kvôli ktorému existujú iné umelecké druhy.

kategóriami, umiera sa húfne, v davoch a predsa je za každou smrťou príbeh jednotlivca, konkrétneho človeka, radového vojaka, nie hrdinu, ale jedného z mnohých. Niektorí prežili, iní nie, veľké dejiny napísané malými mužmi, ktorých nezaujíma celkový obraz vojny, ale ich konkrétne peklo.

Pri tých haldách hier z druhej svetovej vojny je celkom pochopiteľné, že keď už sa k nej tvorcovia hry rozhodli vrátiť, použijú práve tento princíp osnovania zápletky hry. Žiadny kontinuálny príbeh, ale čriepky, mikropríbehy konkrétnych vojakov, ktorí v hre dostali mená, a ktorých osudy vytvárajú obraz sveta zbaveného iných istôt, okrem pudu sebazáchovy, sveta vo vojne. Bojuje sa v Japonsku a Indočíne a na východnom fronte, ktorý sa presunul až do Berlína, nie v jednoliatej kampani, ale v bitkách vytrhnutých zo širšieho kontextu.

Potiaľto je koncept fajn, problematické je jeho naplnenie, vec sa totiž má tak, že ak v hre celkom absentuje jednotiaca dejová línia, odpadá aj vývoj, nič sa nikam neposúva, len misia strieda misiu, akoby o nič nešlo. Z hry sa tak celkom paradoxne vytráca autentický rozmer osobných výpovedí, ktorý mal byť práve jej najväčším ťahúňom. Hra je naplnená obsahom, ktorý hráča nemotivuje, navnivoč tak vyšla všetka snaha o historickú presnosť. Zbrane, kostýmy, kulisy, všetko sedí, ale zbytočne. Medzi hráčmi nebude veľa vojenských historikov, ktorí práve tieto aspekty ocenia a tým ostatným to môže byť jedno, pokiaľ hrateľnosť skĺzne do frustrujúcej naskriptovanej rutiny.

Video


Call Of Duty: World At War from MrClown on Vimeo.